Slovenské firmy zápasia s medzerami vo vedomostiach, ktoré brzdia robotizáciu – hovorí František Duchoň – predseda Národného centra robotiky a profesor na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Ako člen riadiaceho výboru vzdelávacieho programu ING 4.0 sa spolu s kolegami snaží tieto medzery vyplniť: prinášajú poznatky, know-how, riešenia ale aj prepojenia a kontakty, ktoré firmám umožnia nasadiť roboty do procesov a prevádzok. V rozhovore odkrýva, ako globálne trendy – prienik umelej inteligencie, či využitie veľkých jazykových modelov – menia tvár priemyselnej robotiky, a zároveň otvorene hovorí o tom, prečo Slovensko v robotizácii zaostáva.
Aké sú dnes najvýraznejšie globálne trendy v priemyselnej robotike a ako ovplyvňujú jej praktické využitie?
V marci som sa zúčastnil European Robotics Forum, najväčšieho podujatia tohto charakteru v Európe. Na mieste sa zišlo vyše 1 500 odborníkov v robotike najmä z EÚ. Z hľadiska technických trendov zaznieval najmä silný prienik prostriedkov strojového učenia alebo umelej inteligencie do robotiky. Ten prienik je naozaj do každej súčasti robotiky, dokonca aj do tradičných domén ako je lokalizácia a navigácia robotov. Ak by som mal uviesť konkrétne technológie, tak sa diskutovalo najmä o použití veľkých jazykových modelov na riadenie robotov alebo využitie princípov Sim2Real na vytvorenie riadiacich stratégií pre roboty. Toto všetko výrazne zefektívňuje nasadenie robotov do rôznych oblastí a na rôzne úlohy. Navyše, už nepotrebujeme až takú značnú znalosť robotických systémov a modelov. AI teda sprístupňuje robotiku pre mnohé ďalšie úlohy a do mnohých ďalších oblastí.
Prečo Slovensko zaostáva v robotizácii a čo naznačuje náš pokles v rebríčku nasadenia robotov podľa Medzinárodnej federácie robotiky (IFR)?
Tých dôvodov je mnoho a je to na širšiu diskusiu. Ak by som to mal skrátiť, tak podľa mňa sme stále v pasci lacnej pracovnej sily a vysokej produktivity ľudských zamestnancov, neuvedomenia si potenciálu robotizácie výroby a služieb, významne prispievajú aj nesprávne politické rozhodnutia a lobing rôznych záujmových skupín. Som však rád, že pri aktualizácii inteligentnej špecializácie Slovenska RIS3+ naprieč všetkými doménami vyskočila robotika a AI. Verím preto, že keď už si táto krajina uvedomila potrebu širokého zavedenia umelej inteligencie do všetkých oblastí nášho života, budú nasledovať aj politické rozhodnutia a podporné mechanizmy. Verím, že na to nadviaže aj ministerstvo školstva a pretaví túto potrebu aj do potrebných zmien v našom školskom systéme.
„Verím preto, že keď už si táto krajina uvedomila potrebu širokého zavedenia umelej inteligencie do všetkých oblastí nášho života, budú nasledovať aj politické rozhodnutia
a podporné mechanizmy.„
Kde konkrétne vidíte najväčší nevyužitý potenciál pre robotizáciu priemyslu?
Potenciál je obrovský. Ak sa pozrieme na najvyspelejšie krajiny z hľadiska robotizácie (Južná Kórea, Singapur, Japonsko, Nemecko a Čína), tak ich hustota robotizácie (počet priemyselných robotov na 10 tisíc zamestnancov) je výrazne vyššia. Čiže tie aplikácie existujú, zjavne sa oplatí do nich investovať. Menované krajiny majú nízku nezamestnanosť a vysokú kvalitu života s vysokou hodnotou HDP per capita. Výnimkou je snáď len Čína. Tá však začala výrazne robotizovať až posledné roky (posledná štatistika hovorí, že Čína nasadila toľko priemyselných robotov, čo zvyšok sveta dokopy) a dynamika ich rozvoja pravdepodobne dobehne aj hodnoty ostatných spomenutých krajín.
Čo je zaujímavé, výrazne zaostávame v robotizácii aj v našich automobilkách. Južná Kórea má v tomto segmente takmer 3 tisíc robotov na 10 tisíc zamestnancov, u nás to je len vyše 500. Čiže zjavne existuje celý rad aplikácii robotov, ktoré v Ázii fungujú, ale u nás nie sú nasadené.
No a obrovský potenciál vidím v servisnej robotike. Asi dnes nemusíme debatovať o možnom využití dronov (nielen na vojenské účely). Zároveň máme obrovské rezervy voči naším poľnohospodárom. Tam už existuje celý rad technologicky zaujímavých riešení, ktoré dokážu autonómne obsluhovať rôzne činnosti v poľnohospodárskej výrobe. Verím, že aj vďaka veľkému tlaku z Nemecka na tieto riešenia, sa čoskoro veľa z nich objaví aj na Slovensku.
Čo bráni MSP vo väčšej adopcii robotiky, a aké riešenia alebo podpora by boli efektívne?
Hlavnou prekážkou je podľa mňa nevedomosť a neznalosť. Mnoho zamestnancov a najmä manažérov netuší, čo všetko dnes už roboty dokážu riešiť (alebo aj čo ešte nedokážu robiť). Ďalej sú to samozrejme finančné možnosti týchto firiem. Som rád, že na obe prekážky sme dokázali odpovedať v rámci projektu EXPANDI 4.0. Dáva možnosť práve MSP získať znalosti v rámci programu ING 4.0 a zároveň podporné nástroje na získanie financií na realizáciu inovácií. V EÚ ešte výrazne rezonuje téma demokratizácie robotiky, čiže technologického sprístupnenia robotiky širšiemu „publiku“. Nasadenie robotiky by v blízkej budúcnosti nemalo byť vôbec závislé od technických inžinierov. Tomu nie celkom verím, ale naozaj sa veci v robotike tak zjednodušujú. Na nasadenie robotov pre jednoduchšie aplikácie bude stačiť človek s odpovedajúcim zaškolením.
„Som rád, že prekážky vo väčšej adopcii robotiky sme dokázali odpovedať v rámci
projektu EXPANDI 4.0. Dáva možnosť práve MSP získať znalosti v rámci
programu ING 4.0 a zároveň podporné nástroje na získanie financií na
realizáciu inovácií.„
Aký je vplyv umelej inteligencie na rozvoj robotických systémov? V ktorých oblastiach či typoch operácií sa využíva najčastejšie a aký vývoj v tejto oblasti očakávate?
Téma dnes veľmi rezonuje v priemyselnej spoločnosti. Na European Robotics Forum mnoho svetových špičkových profesorov a odborníkov hovorilo, že sme v akomsi inflexnom bode v robotike práve vďaka vplyvu AI. Zdá sa, že aj pohľad samotných robotikov sa začína meniť a prístup aj k takým štandardným doménam ako riadenie pohybu sa mení v prospech AI. Áno, AI veľa vecí zjednodušuje, ale nemali by sme zabudnúť na klasické metódy riadenia. Osobne som zástancom mixu model-based a AI-based riadenia. Nie všade má AI zmysel a efektivitu. AI však umožní jednoduchšie a rýchlejšie nasadenie robotov a možno aj neexpertov prekvapí, aké je to zrazu jednoduché. Kľúč však bude v zvládnutí bezpečnosti a spoľahlivosti metód využívajúcich AI. Dôležitou otázkou bude aj vysvetliteľnosť modelov AI najmä v kritických prípadoch. Toto všetko sú otázky, ktoré sa samozrejme aspoň v akademickom svete riešia.
Ako sa podľa vás mení dostupnosť robotických riešení pre MSP? Dokážu ich dnes implementovať aj bez interného tímu špecialistov?
Myslím si, že dnes na bežnú aplikáciu robotov (napríklad na aplikácie typu „chyť a umiestni“) postačuje aj človek so stredoškolským vzdelaním a dvojtýždňový zaškolením. Ak však spoločnosť potrebuje riešiť nejakú špecifickú aplikáciu, nezaobíde sa bez technického inžiniera s odpovedajúcim vzdelaním, prípadne
aspoň kontaktu s nejakým výskumným tímom. Čo je pre MSP nevýhoda je, že pravdepodobne takéhoto odborníka nebude potrebovať počas celého roka. Aj preto sa MSP spoliehajú na svojich integrátorov. Osobne sa mi páči, čo vymysleli v Rakúsku. V rámci profesijných organizácii si MSP platia členské poplatky, profesijná organizácia zamestnáva odborníkov a v prípade potreby ich posiela do MSP. Toto je naozaj skvelý koncept, ktorý mne osobne dáva zmysel. Škoda, že u nás nič takéto zatiaľ nefunguje. Možno je to aj výzva, aby sme založili takúto organizáciu v zmysle konceptu Industry 4.0 a pokryli tieto témy v prospech slovenských firiem.
Myslíte si, že by niečo podobné mohlo zafungovať u nás?
Obávam sa, že na Slovensku nebude na toto spoločenská objednávka a jednotlivé firmy pracujúce v tejto oblasti by k takémuto niečomu prispieť nechceli. Keď však nevieme prekročiť svoj tieň, nemôžme sa čudovať, že zaostávame. Napríklad v Izraeli sa spojili všetky firmy podnikajúce rôzne aktivity v oblasti autonómneho letu dronov. Vznikol letový systém s participáciou všetkých stakeholderov. Všetci sú spokojní, pretože je tam priestor pre každého a pozdvihnutím ekosystému vznikol celý rád ďalších biznis príležitostí. Skúste u nás budovať ekosystém v akejkoľvek technologickej doméne. Vždy na niekoho alebo na niečo narazíte. Ľudia na Slovensku nechcú vidieť výhody z dlhodobého pohľadu.
Prečítajte si, ako hodnotí profesor František Duchoň doterajší priebeh vzdelávania
v kurzoch ING 4.0 – Robotika a pokročilá robotika
